Kyselina listová: Aké sú jej účinky na organizmus a prečo sa odporúča užívať v tehotenstve?
Počas tehotenstva je potrebný dostatočný príjem vitamínov a minerálov viac ako v ktoromkoľvek inom období života. A kyselina listová je pre tehotné ženy jednou z najdôležitejších látok. Jej dostatočný príjem je rozhodujúci pre budúcu matku aj jej dieťa. Vedeli ste však, že kyselinu listovú je vhodné dopĺňať nielen počas tehotenstva, ale aj niekoľko mesiacov pred počatím? Čítajte ďalej a dozviete sa, v čom sa kyselina listová nachádza, aká je odporúčaná denná dávka a čo telu hrozí, ak mu kyselina listová chýba.
- Odkiaľ pochádza názov kyselina listová?
- Účinky kyseliny listovej na organizmus
- Kyselina listová v tehotenstve a pred ním
- Aká je optimálna dávka kyseliny listovej
- Čo sa stane, keď kyselina listová chýba?
- Ako dopĺňať kyselinu listovú?
Odkiaľ pochádza názov kyselina listová?
Kyselina listová (latinsky acidum folicum), známa aj ako vitamín B9, patrí do širokej skupiny vitamínov B a je to vitamín rozpustný vo vode. Názov kyselina listová je odvodený od latinského slova "folium", čo v preklade znamená list. Tento názov zvolili vedci, pretože ako prví izolovali kyselinu listovú zo špenátových listov.
Kyselina listová = folát?
Nie celkom! Dva pojmy – kyselina listová a folát sa používajú ako synonymá, ale nemajú úplne rovnaký význam.
Kyselina listová je syntetická forma vitamínu B9. Aby ju telo mohlo využiť, musí v tele prejsť niekoľkými chemickými reakciami - najprv na dihydrofolát (DHF), potom na tetrahydrofolát (THF) a až THF sa nakoniec metabolicky premení na aktívnu formu kyseliny listovej - L-metyltetrahydrofolát (MTHF). Tento metabolický proces vykonáva enzým metyltetrahydrofolát reduktáza (MTHFR). 30 - 50 % populácie však tento enzým nepracuje efektívne, čo môže ovplyvniť, ako dobre telo využíva kyselinu listovú. Táto znížená aktivita enzýmu je významnou príčinou nedostatku kyseliny listovej.
Folát je všeobecný názov pre rôzne prirodzene sa vyskytujúce formy vitamínu B9 vrátane všetkých jeho metabolických medziproduktov - DHF, THF a konečnej aktívnej formy kyseliny listovej - MTHF.
Kým foláty sa prijímajú z potravín, ako je listová zelenina, ovocie a strukoviny, syntetická kyselina listová sa pridáva do niektorých výrobkov (napr. obilnín) a je súčasťou výživových doplnkov. Niektoré výživové doplnky však môžu obsahovať až finálnu aktívnu kyselinu listovú, a preto je pre náš organizmus najlepšia kyselina listová = MTHF, ktorá je vhodná aj pre ľudí s neúčinnou aktivitou enzýmu MTHFR.
Výživový doplnok s aktívnou formou kyseliny listovej:
Účinky kyseliny listovej na organizmus
Účinky kyseliny listovej v organizme prispievajú k:
- k tvorbe a oprave DNA a RNA;
- vývoj, delenie, rast a správne fungovanie buniek;
- tvorbe červených krviniek;
- správne fungovanie nervového systému a duševnej činnosti - podieľa sa na syntéze neurotransmiterov dopamínu a serotonínu;
- funkciu imunitného systému;
- metabolizmus aminokyselín - konkrétne pri premene homocysteínu na metionín.
- Mnohé lekárske štúdie poukazujú na účinky kyseliny listovej a jej podporný účinok aj pri autizme [1], depresii [2], kardiovaskulárnych ochoreniach [3] a rakovine [4].
Okrem toho môže vitamín B9 slúžiť ako preventívny prostriedok proti vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako je napríklad Alzheimerova choroba.
Kyselina listová v tehotenstve a pred ním
Príjem kyseliny listovej v tehotenstve je obzvlášť dôležitý, pretože pomáha predchádzať rozštepu neurálnej trubice a vrodeným vývojovým vadám nervového, urogenitálneho a kardiovaskulárneho systému.
Kyselina listová v tehotenstve je dôležitá aj pre normálny rast a vývoj plodu. Jej užívanie znižuje riziko potratu alebo predčasného pôrodu. Jej dopĺňanie tiež zabraňuje anémii, ktorá by mohla počas tehotenstva ohroziť matku aj dieťa.
Kyselinu listovú sa odporúča užívať aj pred otehotnením, ideálne aspoň 3 mesiace pred počatím, ale názory sa mierne líšia. Dôvodom je, že organogenéza zvyčajne prebieha ešte predtým, ako sa žena dozvie, že je tehotná. Preto je dôležité mať dostatočný prísun vopred a pokračovať v dopĺňaní kyseliny listovej počas celého tehotenstva. Kyselina listová zohráva významnú úlohu v 1 trimestri a mala by byť súčasťou každodenného režimu aspoň v tejto fáze tehotenstva.
A netýka sa to len (tehotných) žien, vo svojom jedálničku by na ňu nemali zabúdať ani muži. Kyselina listová je pre mužov nevyhnutná, pretože môže prispieť k lepšej kvalite spermií.
Aká je optimálna dávka kyseliny listovej
Optimálne denné dávky kyseliny listovej sa líšia v závislosti od štádia, v ktorom sa žena práve nachádza. Pre dospelých, ktorí nie sú tehotní, sa odporúčaná denná dávka kyseliny listovej pohybuje medzi 200-400 µg, takže ženy plánujúce tehotenstvo by určite mali užívať aspoň spomínaných 400 µg, aby si vytvorili potrebnú rezervu.
Možno vás neprekvapí, koľko kyseliny listovej je v tehotenstve potrebné a že je to ľahko dvojnásobok pôvodne odporúčaných hodnôt. Denná dávka kyseliny listovej v tehotenstve sa zvyčajne pohybuje medzi 600-800 µg, pretože v tomto štádiu sú zvýšené požiadavky v dôsledku rastu a vývoja plodu. Pomáha tiež predchádzať vzniku vrodených vývojových chýb.
Dôležité je, aby si dostatočný príjem kyseliny listovej zabezpečili aj dojčiace ženy, ľudia trpiaci anémiou, ľudia s obmedzeným vstrebávaním živín z tráviaceho traktu, ako napríklad celiatici, alebo tí, ktorí môžu mať problémy s príjmom odporúčaného množstva kyseliny listovej v strave, ako napríklad niektorí vegetariáni a vegáni.
Ste zvedaví na hladinu kyseliny listovej v krvi? Ak chcete poznať svoje presné čísla a hodnoty kyseliny listovej v krvi, poraďte sa so svojím všeobecným lekárom.
Čo sa stane, keď kyselina listová chýba?
Nedostatok kyseliny listovej môže viesť k rôznym zdravotným problémom. Niektoré z nich už boli spomenuté. Ak telu chýba kyselina listová, medzi hlavné príznaky patrí anémia. Anémia je stav, keď je počet červených krviniek a/alebo hladina hemoglobínu pod normálnou hodnotou a prejavuje sa súborom príznakov - napríklad únavou, slabosťou, dýchavičnosťou alebo bledosťou kože a slizníc.
Medzi ďalšie príznaky nedostatku kyseliny listovej môžu patriť tráviace problémy, ako je strata chuti do jedla, hnačka alebo zápcha. Môže sa objaviť aj únava, podráždenosť, búšenie srdca, bolesti hlavy a neurologické príznaky, ako sú problémy s pamäťou, nespavosť a ťažkosti so sústredením. Nedostatok kyseliny listovej môže nepriamo zvýšiť aj hladinu homocysteínu, čo súvisí so slabou mineralizáciou a zníženou hustotou kostí [5]. To môže viesť k častejším zlomeninám.
Nedostatok kyseliny listovej v tehotenstve je obzvlášť nebezpečný, pretože zvyšuje riziko vrodených vývojových chýb, najmä rázštepu chrbtice.
Ako dopĺňať kyselinu listovú?
Názov napovedá, že kyselina listová sa nachádza prevažne v listovej zelenine, ako je špenát, brokolica, kapusta a kel. Nájdeme ju však aj v avokáde, špargli, strukovinách, celozrnných obilninách, citrusových plodoch, orechoch, semenách alebo hovädzej pečeni a hydinovom mäse. Dobrým zdrojom sú aj kvasnice. Najlepšie je konzumovať potraviny s kyselinou listovou čerstvé a tepelne neupravené, pretože pri dlhšom skladovaní alebo následnom varení sa kyselina listová stráca až o 50 %.
Kyselina listová v potravinách: Tabulka
V čem je kyselina listová a jaké jsou zdroje vitamínu B9, porovnáváme níže v přehledné tabulce [6].
Potravina |
Obsah kyseliny listovej v potravinách (μg / 100 g) |
Percento odporúčanej dennej dávky kyseliny listovej |
---|---|---|
Teľacia pečeň |
254 |
64 |
Varený špenát |
105 |
26 |
Šošovica, varená |
105 |
26 |
Špargľa, varená |
89 |
22 |
Ružičkový kel, mrazený, varený |
78 |
20 |
Avokádo, surové |
81 |
20 |
Špenát, surový |
58 |
15 |
Brokolica, nakrájaná, mrazená, varená |
52 |
13 |
Zelený hrášok, mrazený, varený |
47 |
12 |
Fazuľa, červená, konzervovaná |
46 |
12 |
Arašidy, sušené pražené |
27 |
7 |
Pomaranč |
29 |
7 |
Kvasnice, pekárenské |
23 |
6 |
Kuracie prsia |
3 |
1 |
Okrem potravín obsahujúcich kyselinu listovú ju možno získať aj vo forme výživových doplnkov dostupných na trhu. Najvhodnejší je doplnok stravy s metylovanou formou folátu. Obsahuje totiž aktívnu kyselinu listovú, takže sa ľahšie vstrebáva, najmä u ľudí, ktorým chýba alebo nemajú správne fungujúci enzým MTHFR. Nemusí preto v tele prechádzať ďalšími metabolickými premenami a využíva sa priamo tam, kde je potrebná.
Zaradenie kyseliny listovej je absolútne nevyhnutné pre tehotné ženy. V tehotenstve je potreba vitamínov a minerálov všeobecne zvýšená. Ak tápate, prečítajte si tento článok, aby ste lepšie pochopili, aké vitamíny treba v tehotenstve užívať a prečo. Potom si môžete vybrať aj ďalšie výživové doplnky určené pre tehotné ženy. Vhodná je napríklad kombinácia vitamínu B9 spolu s ďalšími vitamínmi skupiny B, pretože majú tendenciu navzájom sa podporovať vo svojich účinkoch. Ďalšou vhodnou kombináciou je železo a kyselina listová, pre istotu primiešané vitamínom B12 a vitamínom C, pretože všetky tieto látky podporujú účinnú tvorbu krvi.
Zvýšený príjem kyseliny listovej nemá nepriaznivé účinky, ak sa prijíma v rámci pestrej stravy. Pri užívaní doplnkov s obsahom folátov by sa nemala prekročiť dávka 1000 µg kyseliny listovej denne.
Kyselina listová je mimoriadne dôležitá pre správne fungovanie organizmu a v tehotenstve to platí (minimálne) dvojnásobne. Napriek snahe o pestrú a kvalitnú stravu je však denný príjem kyseliny listovej zvyčajne nižší ako odporúčané hodnoty, a preto je vhodné doplniť organizmus doplnkami kyseliny listovej. Je však dôležité sledovať, či doplnok obsahuje aktívnu (a teda pre organizmus najlepšiu) kyselinu listovú - metylfolát, ktorá nevyžaduje ďalšie metabolické spracovanie a organizmus ju využíva priamo.
Zdroje:
Merrell BJ, McMurry JP. Folic Acid. [Updated 2023 Aug 8]. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2024 Jan-. Available from: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK554487/
Khan KM, Jialal I. Folic Acid Deficiency. [Updated 2023 Jun 26]. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2024 Jan-. Available from: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK535377/
[1] Goodrich AJ, Volk HE, Tancredi DJ, McConnell R, Lurmann FW, Hansen RL, Schmidt RJ. Joint effects of prenatal air pollutant exposure and maternal folic acid supplementation on risk of autism spectrum disorder. Autism Res. 2018 Jan;11(1):69-80. doi: 10.1002/aur.1885. Epub 2017 Nov 9. PMID: 29120534; PMCID: PMC5777535.
[2] Gougeon L, Payette H, Morais JA, Gaudreau P, Shatenstein B, Gray-Donald K. Intakes of folate, vitamin B6 and B12 and risk of depression in community-dwelling older adults: the Quebec Longitudinal Study on Nutrition and Aging. Eur J Clin Nutr. 2016 Mar;70(3):380-5. doi: 10.1038/ejcn.2015.202. Epub 2015 Dec 9. PMID: 26648330.
[3] Albert CM, Cook NR, Gaziano JM, Zaharris E, MacFadyen J, Danielson E, Buring JE, Manson JE. Effect of folic acid and B vitamins on risk of cardiovascular events and total mortality among women at high risk for cardiovascular disease: a randomized trial. JAMA. 2008 May 7;299(17):2027-36. doi: 10.1001/jama.299.17.2027. PMID: 18460663; PMCID: PMC2684623.
[4] Ebbing M, Bønaa KH, Nygård O, Arnesen E, Ueland PM, Nordrehaug JE, Rasmussen K, Njølstad I, Refsum H, Nilsen DW, Tverdal A, Meyer K, Vollset SE. Cancer incidence and mortality after treatment with folic acid and vitamin B12. JAMA. 2009 Nov 18;302(19):2119-26. doi: 10.1001/jama.2009.1622. PMID: 19920236.
[5] Salari P, Abdollahi M, Heshmat R, Meybodi HA, Razi F. Effect of folic acid on bone metabolism: a randomized double blind clinical trial in postmenopausal osteoporotic women. Daru. 2014 Sep 16;22(1):62. doi: 10.1186/s40199-014-0062-9. PMID: 25223378; PMCID: PMC4172791.
[6] https://ods.od.nih.gov/factsheets/Folate-HealthProfessional/